Pokročilá turistika Molieres

Od útočiska Conangles začína chodník stálym stúpaním cez hlboký pás bukového lesa, kde bledé kmene vyrastajú tesne vedľa seba a zem je pokrytá machom a spadnutým lístím. Prostredie tu pôsobí uzavreto a chladno, s pohľadmi na horné údolie, ktoré sa objavujú len občas medzi stromami. Ako cesta stúpa, les sa postupne uvoľňuje a odhaľuje otvorené vrecká lúk plných letných kvetov a výhľadov na tmavšie hrebene, ktoré rámujú hlavu údolia Mullères.

Nad poslednými borovicami sa krajina stáva čoraz viac minerálnou a chodník sleduje sériu skalných políc vedúcich do vysokej kotliny pod Pico Mulleres. Tu dominuje terén roztrieštenými platňami, hranatými vežami a dlhými svahmi sutiny. Cestou trasa prechádza okolo niekoľkých úchvatných horských jazier: hlbokého Estanhots de Mullères, väčšieho Estanhon des Pois a nakoniec malého Ivon Rodó de l’Escaleta, ktorý sa nachádza pod ostrými skalnými vežami. Každé pleso leží v drsnom kotli kamenných polí, ich pokojná voda odráža okolité útesy. Záverečný výstup vás privedie na veterné sedlo, kde sa výhľady dramaticky rozširujú.

Zostup do Artiga de Lin vedie cez miernejší terén, klesajúc cez trávnaté svahy a roztrúsené kamene, ako sa údolie pod nimi rozširuje. Ako sa znižuje nadmorská výška, cesta znovu vstupuje do lesa, tentoraz svetlejšieho a pestrejšieho, s čistými potôčikmi tečúcimi vedľa nej. Po vynorení sa z lesa, chodník prechádza cez otvorené pastviny a vedie priamo k budovám a lúkam obklopujúcim útočisko Artiga de Lin.

Od Refugio Artiga de Lin trasa opúšťa lúku na prístupovej ceste a smeruje k lesu. Jasná štrková línia sa stáva užšou cestou, keď sa kĺže medzi stromami. Tieň sa uzatvára, vegetácia hustne a chodník jemne a rovnomerne klesá, nasledujúc prirodzený koridor cez les bez veľkých zmien smeru.

Keď vyjdete z lesa, krajina sa otvára do širokého, plytkého údolia. Tráva, roztrúsené kamene a nízke kríky preberajú kontrolu a cesta sa usadzuje do dlhej priečnej línie nad údolnou podlahou. Malé kanály sú prekonané takmer nepozorovane. Ďalej sa terén vyrovnáva do širokej kotliny s rybníkmi, mokrými miestami a prepletenými potokmi, zatiaľ čo chodník sa drží pevnejšej pôdy pozdĺž okraja.

Za plošinou sa zem opäť stáva kamenistejšou, keď sa trasa blíži k Vado–Hospital. Krátke stúpania a ľahké priečne línie sa striedajú, údolie sa mierne zužuje, ako idete ďalej. V záverečnej časti sa chodník napája na širšiu štrkovú cestu, lemovanú otvorenými poľami a roztrúsenými stromami. Pokojné klesanie po nej vás privedie späť k autobusovej zastávke, uzatvárajúc okruh.