Oblasť Merano: Waalwege, Texelgruppe a Meran 2000
Turistika okolo Merana ponúka nezvyčajnú zmes: začnete v kúpeľnom meste lemovanom palmami a cyprusmi a do hodiny ste na Waalwegu nad vinicami. Algund a Tscherms Waalwege sledujú staré zavlažovacie kanály takmer bez stúpania, cez sady a gaštanové háje, a sú ideálne na jar a na jeseň. Prechádzky okolo Merana sa pohybujú od Tappeinerweg priamo nad mestom po alpské dosahy Texelgruppe, vážne horské masívy s dlhými hrebeňmi a odľahlými dolinami.
Meran 2000 je miestna hora mesta: lanovka vás vyvezie na plošinu vo výške okolo 2 000 metrov, odkiaľ sa vydávajú rôzne trasy, vrátane Stoanerne Mandln a Kratzberger See. Chôdza na Meran 2000 vám poskytne rozsiahlu panorámu až po Ortler a Dolomity, ktoré sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Val Passiria a divokejšie Val d'Ultimo sú tichšie svahy: cesty tu vidia oveľa menej dopravy ako známe vysoké plošiny ďalej na východ.
Alpe di Siusi, Sciliar a Catinaccio
Chôdza na Alpe di Siusi znamená prekročiť najväčšiu alpskú lúku v Európe, 56 štvorcových kilometrov pasienkov s Sassolungo a Sciliar ako pozadím. Z Compaccio sa sieť ciest rozvetvuje do všetkých smerov, od širokých lúčnych ciest pre rodiny až po dlhšie okruhy okolo Sciliar pre vytrvalostných chodcov. Slnko tu svieti približne 300 dní v roku a nadmorská výška 1 800 až 2 500 metrov udržuje prechádzky na Alpe di Siusi príjemné aj v horúcom lete.
Na juhu sa pripája pohorie Catinaccio: červené dolomitové steny, pracovné alpské pastviny a chaty na úpätí skalných stien. V porovnaní s oblasťou Merano je Alpe di Siusi lepšie rozvinutá pre turistiku a rušnejšia v horúcom lete, ale prostredie Dolomitov je bezkonkurenčné.
Val Venosta: Sonnenberg, sady a Ortler
Chôdza vo Val Venosta je predovšetkým o priestore a suchu. Údolie leží v dažďovom tieni Álp a je najsuchším údolím v Rakúsku a Taliansku, čo mu dáva charakter sám o sebe: jalovcové vresoviská, gaštanové háje, sady pri Laces a Silandro a Ortler, najvyšší vrchol južných Východných Álp, na horizonte. Chôdza po Sonnenbergu vo Val Venosta zvyčajne znamená stúpanie a klesanie medzi dedinami a usadlosťami s nádhernými výhľadmi na údolie.
Val Martello a Val di Solda sú tiché bočné doliny, sotva rozvinuté a ideálne pre kohokoľvek, kto hľadá skutočnú samotu. Na hornom konci leží Glorenza, najmenšie opevnené mesto v Južnom Tirolsku, a Reschensee so svojou slávnou ponorenou kostolnou vežou. Ak chcete skombinovať Val Venosta s Meranom, železnica Vinschgau to uľahčuje.
Údolie Eisack a okraj Dolomitov: Bressanone, Plose a Funes
Údolie Eisack je hlavnou dopravnou tepnou Južného Tirolska, s Bressanone ako jeho kultúrnym centrom a Chiusa ako malebným klenotom. Chôdza okolo Meransen v Gitschberg-Jochtal ukazuje tichšiu stranu Južného Tirolska: slnkom zaliata plošina, alpské chaty a panoráma siahajúca od Dolomitov po Zillertalské Alpy. Plose nad Bressanone ponúka rozsiahlu sieť ciest nad 2 000 metrov.
Val di Funes je tichá pokladnica regiónu: úzke doliny, zelené pastviny a potom zrazu vrcholy Geisler, dolomitový masív, ktorý patrí medzi najfotogenickejšie kdekoľvek. Val Gardena leží priamo za ním ako brána do samotných Dolomitov. V porovnaní s Alpe di Siusi je údolie Eisack oveľa tichšie a menej rozvinuté, ideálne pre každého, kto si cení pocit objavovania.
Pustertal a Ahrntal: Kronplatz, Lago di Braies a Tre Cime
Pustertal je bránou do vysokých Dolomitov: Brunico ako vaša základňa, Kronplatz ako široko viditeľná plošina a Lago di Braies ako jedno z najznámejších horských jazier v Európe. Na juhu sa dvíhajú Dolomity s Tre Cime a Sesto Dolomitmi. Ahrntal na severe má úplne iný charakter: dlhé, úzke, s ľadovcami v pozadí a alpskými pastvinami v polovici výšky. V porovnaní s oblasťou Merano je Pustertal viac alpské a menej stredomorské; v porovnaní s Val Venosta je lepšie známe a rušnejšie.